SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC

Rozjímanie o Kristovej tvári sa nemôže zastaviť pri obraze ukrižovaného Ježiša. On je vzkriesený! Ruženec od nepamäti vyjadruje toto poznanie pochádzajúce z viery a pozýva veriacich, aby vyšli z tmy utrpenia a upriamili svoj pohľad na Kristovu slávu pri zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení.

Rozjímaním o zmŕtvychvstalom Kristovi kresťania znovu objavujú dôvody svojej viery (porov. 1 Kor 15, 14) a prežívajú radosť nielen tých, ktorým sa Ježiš zjavil - apoštolom, Márii Magdaléne a učeníkom na ceste do Emáuz, ale aj radosť Márie, na ktorú zaiste rovnako mocne zapôsobila skutočnosť novej existencie jej osláveného Syna. Do tejto slávy, v ktorej po nanebovstúpení Kristus sedí po pravici Otca, bude Mária vovedená pri nanebovzatí a získa tak jedinečnú výsadu už v predstihu okúsiť to, čo je pripravené pre všetkých spravodlivých pri vzkriesení tela. Korunovaná slávou - ako ju vidíme v poslednom slávnostnom tajomstve - jasne žiari ako Kráľovná anjelov a všetkých svätých, ako anticipácia a vrchol eschatologického stavu Cirkvi. Do centra tejto cesty slávy Syna a Matky kladie ruženec v treťom slávnostnom tajomstve zoslanie Ducha Svätého, ktoré ukazuje Cirkev ako rodinu zhromaždenú spolu s Máriou, oživenú mocným vyliatím Ducha a pripravenú na evanjelizačné poslanie.

Rozjímanie o tomto, ako aj o ostatných slávnostných tajomstvách, by malo veriacich viesť k tomu, aby si čoraz živšie uvedomovali svoj nový život v Kristovi, uprostred cirkevného spoločenstva, ktorého obrazom je udalosť Turíc. Slávnostné tajomstvá tak živia vo veriacich nádej na eschatologický cieľ, ku ktorému smerujú ako členovia Božieho ľudu putujúceho dejinami. To ich má pobádať k tomu, aby sa stali odvážnymi svedkami radostnej zvesti, ktorá dáva zmysel celej ich existencii.

(Ján Pavol II., Rosarium Virginis Mariæ, čl. 23)