BOLESTNÝ RUŽENEC

Na Kristove bolestné tajomstvá kladú evanjeliá veľký dôraz. Kresťanská zbožnosť sa odjakživa, najmä v pôstnom období a prostredníctvom krížovej cesty, zameriava na jednotlivé okamihy Kristovho utrpenia, uvedomujúc si, že v ňom je vrchol zjavenia Božej lásky a prameň našej spásy. Ruženec vyberá určité okamihy Kristovho utrpenia a vedie modliaceho sa, aby upriamil na ne pohľad srdca a znova ich prežíval.

Meditačné putovanie sa začína v Getsemanskej záhrade, kde Ježiš prežíva chvíle veľkej úzkosti zoči-voči tomu, čo si želá Otec a proti čomu je slabé telo v pokušení vzbúriť sa. Tam sa Kristus nachádza na mieste, kde sa stretávajú všetky pokušenia ľudstva, a čelí všetkým jeho hriechom, aby nakoniec povedal Otcovi: "No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!" (Lk 22, 42 a paralelné evanjeliá). Kristovo "áno" neguje "nie" našich prarodičov v rajskej záhrade. A čo ho táto vernosť Otcovej vôli stála, vyplýva z ďalších tajomstiev, v ktorých je pri bičovaní, korunovaní tŕním, výstupe s krížom na Kalváriu a smrti na kríži vystavený tomu najväčšiemu poníženiu: Ecce homo! Kristovo poníženie zjavuje nielen Božiu lásku, ale aj samotný zmysel človeka. Ecce homo: kto chce poznať človeka, musí spoznať jeho zmysel, pôvod a naplnenie v Kristovi, v Bohu, ktorý sa z lásky uponížil až na smrť, až na smrť na kríži (Flp 2, 8). Bolestné tajomstvá vedú veriaceho k tomu, aby stojac pod krížom s Máriou, znovu prežíval Ježišovu smrť; a aby spolu s jeho matkou prenikol do hĺbok Božej lásky k človeku a zažil jej životodarnú silu.

(Ján Pavol II., Rosarium Virginis Mariæ, čl. 22)